Prečo je odsudzovať imigrantov rovnaký nezmysel, ako ich vítať plagátmi

Autor: Martin Ševeček | 10.9.2015 o 12:00 | Karma článku: 5,22 | Prečítané:  988x

Máme byť opatrní, báť sa ich, alebo ich vítať? Obe názorové strany majú veľký kus pravdy, no každá vidí iba jednu časť problému. Správne riešenie však ani zďaleka nie je jasné. Preto aspoň rešpektujme odlišné názory.

Buď utečencov budeme prijímať, alebo nebudeme. Ľudia naklonení viac druhému názoru sú často zotieraní ako nehumánni. Zástancovia prijatia utečencov tým na jednej strane zásadne zjednodušujú a tlačia diskusiu iba k jednej stránke veci, no zároveň majú kus pravdy a myšlienky na zváženie.

Najskôr k tomu, prečo má každý právo povedať, že nechce prijímať utečencov. A že to neznamená že je hnedý, rasista, alebo tzv. "drblý konzervatívny Slovák".

Myslieť na seba nie je sebecké. 

Je teda nebezpečné odbiť skeptických ľudí výrokmi, že sú nehumánni, pretože máme na hraniciach hladujúcich ľudí, ktorých oni nechcú pustiť ďalej. V tomto momente je diskusia tlačená iba do morálneho rozmeru. Áno, tým ľuďom treba pomôcť, pretože to sú rovnakí ľudia ako my. A rešpekt všetkým, ktorí sa zobrali a išli im pomôcť. Avšak treba si uvedomiť, že táto kríza nie je iba o tom, či pomôcť, alebo nie, ale je to aj bezpečnostný, politický a systémový problém. 

Nemôžeme sa tváriť, že je úplne v poriadku nechať nárazovo prejsť státisíce ľudí cez naše hranice, bez poriadnych procesov, overenia, atď. Je proste fakt, že je to bezpečnostná hrozba, poprenie základného práva na hranice, princípu Schengenu, skrátka celého systému, na ktorom stojíme. Nie sú to práve všetky tieto výdobytky (ktoré sme akoby stlačením gombíka práve vypli), na ktorých je vybudovaná naša moderná kultúra a vďaka ktorým môžeme žiť dôstojne a relatívne bezpečne? Ktorá civilizácia sa stala úspešnou a stabilnou tým, že si odmietla kontrolovať hranice, svoje teritórium?

Najhoršie na tom je, že zatiaľ čo sa tu bavíme o tom, ako imigrantov prerozdeliť a ako sa v ďalších rokoch vysporiadame s toľkými počtami, nevyčerpali sme ani zďaleka aj iné riešenia tejto situácie. Tu sú dve z mnohých vecí, ktorých vyriešenie by uľahčilo život tak utečencom, ako aj nám:

1.Žiadanie o azyl. V súčasnosti musí každý najskôr prísť do krajiny EÚ a až potom môže žiadať o azyl. Nepomohlo by, keby mohli o azyl žiadať vo svojej krajine (alebo najbližšom utečeneckom tábore), kde by bolo o ňom aj rozhodnuté? Veď keď jediná možnosť je ísť najprv sem, tak asi každý sem aj pôjde.

2.Ignorantstvo ich vlastných susedov. Hneď vedľa Sýrie sa nachádzajú Saudská Arábia, Qatar, či SAE. Tieto krajiny prijali doposiaľ nula utečencov. [1] Nezostáva mi, než len zopakovať otázku: Prečo je hlavný bod diskusie, ako prerozdeliť utečencov a ako sa vyrovnať s takým náporom, keď je hneď vedľa nich krajina, ktorá je veľká, bohatá, má rovnakú kultúru a ešte nikoho neprijala?

Vítanie utečencov je hlúposť najmä v kontexte týchto faktov. Nielenže je to nezodpovedné voči nám, ale je to najmä nezodpovedné voči samotným imigrantom. Všetky tieto gestá sú len dávanie falošných signálov ďalším ľuďom, aby to skúsili, veď hranice sú otvorené. Nielenže ich tak podporujeme absolvovať celú tú strastiplnú cestu, ale ešte sa aj stávame súčasťou pašeráckej siete ako koncový odberateľ a tešíme sa z toho.

Napriek tomuto si však treba nasadiť aj druhé okuliare.

Imigranti sú ľudia. Rovnakí ako my.

Tento pohľad na vec nie je racionálny, ale je ľudský. A aj vlastnosti ako ľudskosť nás odlišujú od zvierat.

Na hraniciach čakajú ľudia. Unavení, hladujúci, dobití. Začalo to, keď im na dom padla bomba. Alebo možno na susedný dom. Možno im tí pomätenci pozabíjali rodinu. Rozhodli sa všetko predať, zobrať celý svoj majetok na plece a vydať sa jedinou možnou cestou na záchranu života - smer Európa. Putovali týždeň, možno dva. Niektorí cez more, iní cez pevninu. Niektorí zomreli, utopili sa, alebo sa udusili v nejakom kamióne. Teraz konečne prišli niekde, kde sa môžu zložiť. Ako do nich môže niekto kopať? [Video] Ako môže premiér krajiny vyhlásiť blud, že ťažko trpí hladom niekto, kto našiel 5000€ na pašeráka? [1]

Či utečencov niekto chce, alebo nechce, každý sa musí zhodnúť, že keď už na tej hranici sú, tak im treba pomôcť a správať sa k nim ľudsky. Je treba odsúdiť zavádzajúce výroky premiéra, ktorého myslenie je na úrovni sedláka sediaceho o desiatej ráno v krčme. A hlavne - môže sa to stať aj nám. Na ich mieste by sme sa správali rovnako.

Čo teda máme robiť?

Najlepšie to zhrnul Miroslav Beblavý, ktorý napísal: "Je úplne legitímne mať rozdielne názory na utečeneckú krízu a jej riešenia [..]  pretože tie nie sú jednoznačné a mali by sme navzájom rešpektovať možnosť mať odlišný názor. To by nás však nemalo rozdeľovať od pomoci ľuďom, ktorí ju potrebujú. [...] Všetci si zaslúžia humanitárnu pomoc, lebo sú v núdzi." Na oboch stranách je kus pravdy. Je zdravé mať obavy a byť opatrný. No to, že okolo sú umierajúci ľudia, ktorých nemôžeme len tak ignorovať je tiež pravda. Akokoľvek sa rozhodneme, správnosť nášho riešenia budeme môcť ohodnotiť až za desiatky rokov, ak vôbec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?